Fuuu,no ako začať. Ako každý človek,tak aj ja mám občas potrebu sa niekomu vyspovedať,prípadne to napísať. Denníčky pre mňa neznamenali dokopy nič. Každy jeden skončil aj tak v koši a moje slová zostali neprečítané,problémy nevyriešené a akurát jediné čo mi po tom ostalo,bolo pero a aj to bolo vypísané. Tak dnes,takto večer som sa rozhodla,že idem vyskúšať aj niečo iné ako len denník. Som zvedavá,komu sa bude ako môj životný štýl páčiť. Nemám život podľa predstáv,ale som šťastná,mám ľudí,ktorí ma robia výnimočnou a hlavne šťastnou. Každý jeden voľný deň trávim v horách,na lúkach na kopcoch,ktoré nám toto naše Slovensko ponúka. Jediné miesto,kde sa dokážem odreagovať a vyčistiť si hlavu. Niekedy si ani neuvedomujeme ten dar,ktorý máme a to je ŽIVOT. Na svete je čím ďalej,tým viac ľudí,ale nie všetci sú dobrí,...a práve tých dobrých,nahrádzajú zlí,ktorí si nevážia ani sami seba a nie ešte druhých. Práve pre toto,si musíme vážiť svojích blízskych,svojích priateĺov a svoje ozajstné šťastie,ktoré máme,pretože zo dňa na deň môžeme príšť o ľudí,ktorých milujeme,prísť o niečo,čo nám dávalo zmysel života,prísť o všetko,čo sme mali a hlavne môžeme stratiť sami seba.
Žijeme zo dňa,na deň
V tomto članku riešim dar každeho jedného z nás a to je ŽIVOT samozrejme. Každý sa s ním vysporiadava i ak,tak ako sa s ním vysporiadávaš TY?